Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím Slovenska aj Poľska a jediným, ktoré tu pôsobí naozaj alpsky. Z ich 341 km² pripadá 260 km² na slovenskú stranu a hlavný hrebeň má dĺžku len 26 km, predsa sa však nad ním dvíha Gerlachovský štít s výškou 2 655 m, najvyšší bod celého karpatského oblúka. Neďaleko stojí Lomnický štít, druhý najvyšší vrch krajiny, a na západnom okraji Kriváň, ktorý je symbolom celého Slovenska.

Hory chráni Tatranský národný park, najstarší v krajine, vyhlásený už v roku 1949. Spolu s parkom na poľskej strane tvorí od roku 1993 biosférickú rezerváciu UNESCO. Pod štítmi ležia strediská, do ktorých sa jazdí na túry aj na lyže: Štrbské Pleso vo výške 1 346 m, historický Starý Smokovec a Tatranská Lomnica s lanovkou až na vrchol. Bránou do regiónu je mesto Poprad s letiskom Poprad – Tatry a so starou Spišskou Sobotou, v podhorí na severovýchode stojí Kežmarok so zachovaným hradom.

Prvé oblúky sa deti najlepšie naučia v Starom Smokovci, ktorý má mierne trate. Na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici sú navyše oplotené detské lyžiarske areály Maxiland.

Keď počasie do hôr nepustí, Termálny aquapark v Poprade má 13 bazénov vonku aj pod strechou, s vodou teplou od 28 do 38 °C, a tobogany.

Národný park chráni 73 800 ha a ďalších 30 703 ha tvorí jeho ochranné pásmo. Symbolom Tatier je tatranský kamzík, poddruh, ktorý inde nežije; okrem neho tu majú domov medveď hnedý, svišť tatranský či orol skalný. Z rastlín sú chránené napríklad kosodrevina a plesnivec alpínsky.

Plies je v parku vyše sto. Najväčšie a zároveň najhlbšie na slovenskej strane je Veľké Hincovo pleso v Mengusovskej doline (1 946 m, 53 m hĺbky), najvyššie leží Modré pleso a najviac návštevníkov prichádza k Štrbskému a Popradskému plesu; na Štrbskom si môžete požičať čln. Kúpať sa v plesách nesmie.

Najvodnatejší tatranský vodopád je Skok v Mlynickej doline, najdlhší je 80-metrový Kmeťov vodopád v doline Nefcerka. Pod zem sa dostanete v Belianskej jaskyni nad Tatranskou Kotlinou, jedinej v Tatrách otvorenej verejnosti: sprístupnená je od roku 1882 a elektrické svetlo tu svieti od roku 1896.

Tatranská Lomnica má botanickú záhradu tatranských rastlín a samostatná záhrada endemitov ukazuje druhy, ktoré nerastú nikde inde na svete. Na dlhšiu túru dolinou je ideálna 12 km dlhá Kôprová dolina s bočnými dolinami, nad ktorou sa týčia Kriváň a Kôprovský štít.

Grandhotely zo začiatku 20. storočia – v Starom Smokovci z roku 1904, o rok mladší v Tatranskej Lomnici a najmladší z roku 1906 na Štrbskom Plese – dodnes nesú ducha tatranskej secesie. Technickým unikátom je visutá lanovka na Lomnický štít s budovami od Dušana Jurkoviča a pri Skalnatom plese stojí vo výške 1 786 m astronomické observatórium.

O minulosti hôr rozpráva Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, založené v roku 1957; v tej istej obci je aj lyžiarske múzeum, ktoré sleduje zimné športy v Tatrách do roku 1945. Pri Popradskom plese je Symbolický cintorín s kaplnkou a vyrezávanými krížmi na pamiatku tých, čo v horách zahynuli. Život Goralov pod Belianskymi Tatrami priblíži ľudové múzeum Ždiarsky dom z roku 1971.

V podhorí stojí Kežmarský hrad z roku 1463, jediný úplne zachovaný hrad na Spiši, odkiaľ sa vyrazilo na prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Spišská Belá má renesančný kaštieľ Strážky s anglickým parkom a obrazmi Ladislava Mednyánszkeho, Tatranská Javorina drevený lovecký zámoček Hohenlohe z 19. storočia a Poprad historickú Spišskú Sobotu s Kostolom sv. Juraja z 13. storočia a Podtatranským múzeom.

Región je hrdý aj na tatranských nosičov, ktorých predstavuje ako svetový unikát.

Priletieť sa dá na letisko Poprad – Tatry, z ktorého je do Vysokých Tatier výhodný prístup.

Ak sa v horách zraníte, zavolajte Horskú záchrannú službu na 18 300; spojí vás aj jednotné číslo 112 alebo záchranka na 155.